Moje detstvo nebolo práve najideálnejšie, aké by si dieťa želalo. Otec veľa pil, bol agresívny, a ako ženu ma ponižoval. Nevhodnými urážkami a slovnými vyjadreniami. Neuvedomoval si to, no bolo to tak. V rodine sme mali stále nedostatok peňazí, takže okrem zlej nálady, panoval aj stres a negatívna energia. Mala som strach pred vlastným otcom.

Takže som už ako malé dievčatko rozmýšľala, akoby mohli byť deti šťastné, aby nemuseli prežívať to, čo som prežívala ja. Cítiť strach, úzkosť a beznádej. Chcela som z domu vypadnúť preč!

Keď som mala osemnásť, otec ma vyhodil z domu (kvôli mojej prvej veľkej láske) a v tej chvíli sa mi zrútil svet. Bola som donútená sa s vlastnými rodičmi súdiť o výživné. Neprajem to vôbec nikomu zažiť. Je to strašný pocit.

A tak moje traumy z detstva, a hlavne môj nevyriešený vzťah s otcom, ovplyvňovali celý môj život. Nevychádzali mi vzťahy s mužmi, pretože som v nich hľadala otca a jeho lásku, ktorá mi tak veľmi chýbala. Bola som nesebavedomá, nevážila som si samú seba ako ženu. Pila som, fajčila, tancovala po barových pultoch, a snažila sa mužom zapáčiť (v snahe o ich uznanie) naozaj rôznymi spôsobmi. A popri tom som absolútne nemyslela na seba.

Môj život sa začal meniť, keď som sa ako 24 ročná začala zaoberať osobnostným rozvojom. V tej dobe som nastúpila na kurz neuro-lingvistického programovania, aby som sa zlepšila v práci, no namiesto toho som tam začala objavovať samú seba a odstraňovať si vlastné bloky z detstva. Začala som meniť prístup k vlastnému životu, inak myslieť a nikoho nesúdiť, ale snažiť sa pochopiť, prečo človek koná tak, ako koná. Aj môjho tata. Začala som mať rada samú seba. Cítiť sa lepšie vo vlastnom tele. Začal ma baviť život, pretože som na sebe videla výsledky. A videli ich aj ostatní. Niektorí pri mne ostali a druhí odišli, pretože sme si už nemali čo povedať. Moja duša rástla.

Mala som odvahu ísť za svojimi snami a tak som vstávala a padala a hľadala svoju vášeň. Ja som ju vlastne poznala už ako dieťa, keď som rozmýšľala nad tým, ako môžem zabezpečiť to, aby všetky deti boli šťastné. Len som ju nevedela uchopiť, a tak som sa stále vzďaľovala sama sebe. Medzitým som skončila na mizine, skoro som sa stala bezdomovcom a kvôli finančnej negramotnosti som sa zadĺžila. No to všetko ma priviedlo naspäť domov, kde som stretla môjho muža, vďaka ktorému som sa stala mamou.

A tu začala moja ďalšia cesta, pretože som si začala uvedomovať, aké mám šťastie, a že sa oň musím podeliť aj s ostatnými mamičkami...

Vedela som, že chcem svoju dcérku vychovávať inak, vedome a s láskou. A všetko to, čo som sa doteraz naučila, som začala aplikovať do praxe. Nie vždy to bolo jednoduché. Veľa som plakala a učila sa.

A rodičovstvo je niečo, na čo nás nikto dopredu nepripravuje, a nikde sa o ňom neučí.

No vďaka môjmu KNOW-HOW, ktoré som získala, teraz vychovávam úžasnú ľudskú bytosť, ktorá sa vďaka mojim vyriešeným traumám z detstva učí zvládať svoje vlastné emócie, budujeme si spolu pekný vzťah, plný rešpektu, empatie a pochopenia, a vďaka tomu ma počúva, čo v období puberty určite ocení každá jedna z nás.

Okrem toho dokážem:

• zvládať vlastné emócie
• nevybuchnúť a nekričať
• zvládať všetky situácie s oveľa väčším nadhľadom
• napojiť sa na svoju dcérku
• láskyplne ju viesť, nie kontrolovať
• praktizovať emočný koučing dieťaťa